Presvietiš všetky hviezdy 7.

26. february 2011 at 18:42 | Angie |  Presvietiš všetky hviezdy

7. kapitola - Poplach

Nevedel som, čo mám na to povedať. Ako mám do čerta zareagovať? Brodili sme sa lesom a ona mi plakala na chrbte. Nezmohol som sa na žiadne slovo. Nevedel som, aké. Nechcel som veci viac zhoršiť.
"V poriadku," šepol som po pár minútach tichej chôdze od vtedy, ako sa mi priznala. "Chcel som len vedieť pravdu. Už neplač. Len už prosím, neplač." Chlácholil som ju a odvtedy nastalo zase hrobové ticho. Jej tiché smrkanie ustalo a po lese sa už len ozývali moje kroky ako som sa brodil lístím. Teraz som už mal možnosť si v hlave uležať myšlienky. Ešte stále som akosi nestrávil to, čo povedala. Obdivovala ma? Mňa?! Hoci... teraz, keď tak nad tým premýšľam, ako malé deti... aj keď bola vždy tichá povaha, ktorá len sedela na jednom mieste... Teraz už chápem ten divný pocit, vždy, keď som sa ocitol v jej blízkosti alebo teda aspoň v jej dohľade. Pocit, že ma vždy niekto sledoval. Bola to ona. Ale prečo? Prečo bola teda vždy taká? Prečo som ju vždy videl ako nepriateľa? Ako osobu, s ktorou som odmietal mať čokoľvek spoločné? V duchu ma zase prepadol pocit viny. Neviem, za čo som sa obviňoval, ale jednoducho ma to všetko mrzelo. Nechcel som ju už vidieť plakať, len to jediné som si želal.


Po ďalšej chvíli plnej ticha som aj začal ľutovať, že som vôbec nejakú diskusiu začínal. Radšej keby sme boli poškriepení ako toto. Nebol som si istý, či budem mať nabudúce odvahu sa jej znova pozrieť do očí. Po polhodine nemej chôdze som konečne vyšiel z lesa na tom istom mieste, kde sme pred tým stáli všetci. Chalani už čakali opretí o kapotu i s Renom, ktorý sedel vedľa priviazaný na vôdzke. Dominic najprv skríkol 'Už sú konečne tu!', ale ako náhle uvidel, že nesiem Bay na chrbte, jeho výraz stuhol. Alex s Toddom, ktorí ku mne boli najprv otočení chrbtom, sa na Dominicovo hlásenie otočili a skameneli takisto. Alex hneď na to vyštartoval ako prvý smerom ku mne a za ním sa rozbehol i Todd.
"Čo sa stalo?!" Skríkol a ja som už od vyčerpania musel zastať.
"Zrejme si vytkla členok." Alex k jej tvári natiahol ruku a odhrnul jej vlasy. Mierne som sa preľakol, keď sa začal udivene tváriť.
"No, na to že má vytknutý členok, sa jej spí celkom dobre." Prekvapení zostali Todd aj Dominic. Aj ja, samozrejme.
"Spí?!" Udivene som šepol. Chalani však registrovali, že pootvorila oči. Možno sme ju zobudili alebo sa len tvárila, že spí, tak či onak, urýchlene sme ju naložili do auta na zadné sedadlo a frčali preč.
"Bude treba ísť s ňou do nemocnice?" Opýtal sa Todd Alexa, ktorý sedel vedľa nej, zakiaľ čo ja som sa snažil nevybúrať auto. Ruku jej priložil na čelo.
"Určite. Veď pozri na ňu! Vyzerá ako polomŕtva." Vyzerala naozaj zle. Omámene žmúrila von oknom. Nijako nereagovala na naše slová a bola celkom bledá a vyzerala unavene. Vtedy Alex skríkol.
"Do riti!" V tom okamihu som švihol hlavou k zadnému sedadlu bez toho, aby som vedel, kam šoférujem.
"Čo?!"
"Má astmu, že?" Opýtal sa ma okamžite.
"No a čo to má s tým spoločné?" Skríkol Todd. Alex však jeho otázku ignoroval, hoci aj ja som v tej chvíli chcel vedieť odpoveď. Otočil sa naspäť k Bay.
"Hej Bay? Dýcha sa ti dobre? Počuješ?" Trmal ňou, aby sa prebrala k životu.
"H-hej," hlesla. "Len mi je strašne zle." Pri tej vete sa jej potlačili slzy do očí.
"Je ti na vracanie?" Pokrútila hlavou zo strany na stranu.
Dominicovi som okamžite hodil mobil do rúk, aby zavolal rodičom, že ideme do nemocnice, tak nech prídu za nami. Už boli na ceste a my sme sa akurát blížili k nemocnici. Zaparkoval som na kraj cesty, Todd okamžite vyskočil z auta a otvoril zadné dvere. Schmatol ju do náručia a spolu sme všetci utekali do vnútra. Začali sa jej venovať hneď traja lekári, ktorí ju odviezli bohviekam. Predo mnou sa zrazu zjavila sestrička, aby som jej dal všetky informácie o Bay, ale v tej chvíli som sa nevedel vykoktať. Ja som aj zabudol jej priezvisko. Na to už prišli rodičia. Otec ma potiahol za rameno a všetkých nás vyprevadil z nemocnice, zakiaľ čo mama zostala stáť pri sestričke.
"Poďte. Tu už nijako nepomôžete." Ale ja som sa bránil.
"Ale ja teraz nepôjdem domov, keď neviem, čo s ňou je!" Otec chápal moje rozhorčenie.
"Viem, ale aspoň zavez chalanov domov a potom príď. Dovtedy ju určite vyšetria." Pozrel som na Alexa a Todda. Boli z toho všetkého vyčerpaní a bolo vidno, že už majú toho dosť. Uznal som, že za ich ochotu mi pomôcť, by som to mal urobiť. Nasadli sme všetci traja do auta a vyrazili sme.
"Nechápem, kde sa to zvrtlo. Veď si iba vytkla členok. Tak prečo vyzerala tak zle?" Nervózne som zvieral volant a zatínal si do pery.
"Je astmatička. Ak sa jej rapídne znížil tlak..." mudroval Alex.
"Ale ona nemala záchvat!" Skríkol som celý bez seba. "Veď...", keď sa to stalo, bola v pohode. Len po tom rozhovore sa s ňou niečo stalo. Žeby vtedy... keď plakala? "Plakala." Dodal som. "To z toho, že?" Čakal som, že Alex pritvrdí.
"Tak ale pokiaľ hovoríš, že nemala záchvat, čo to riešiš?" Zapojil sa Todd.
"Záchvaty môžu vyzerať rôzne. Môže to byť silný záchvat alebo len proste na pár sekúnd prestane dýchať a z toho sa jej urobí zle."
"A to z kade vieš ty mudrlant!" Ozval sa zase Todd.
"Moja sestra je astmatička, debil." V tom sa Todd nechápavo obrátil ku mne.
"Prečo vlastne plakala?" Alex sa tiež obrátil na mňa.
"To je na dlhý príbeh, neskôr..." Nemal som náladu sa tu priznávať, že zase som všetko dohnojil. ZASE! Chalanov som vyhodil na ich ulici a otočil som to naspäť do nemocnice. Rýchlo som vtrhol do vnútra do haly, kde sedeli mama s otcom i s Dominicom.
"Tak čo?!" Skríkol som.
"Bude v poriadku, neboj sa." Ubezpečila ma mama. "Doktor vravel, že sa jej len veľmi znížil tlak... kvôli tej nohe." Vtedy som si s neuveriteľnou úľavou vydýchol a posadil sa vedľa otca.
"A čo jej členok? Má ho vytknutý?" Mama sa na mňa usmiala.
"Nie, našťastie je len poriadne opuchnutý."
"Aha." Dodal som a mne sa uľavilo ešte viacej. Tak som ju našťastie nedokinožil.
"Je mi to ľúto." Hlesol som zronene po chvíli ticha. "Bola to moja vina."
"Za nič sa neobviňuj, Andy." Potľapkal ma po ramene otec.
"Je... astmatička. Proste sa to stalo. Si vlastne hrdina, že ste jej i s chalanmi rýchlo pomohli." No mne sa po jeho slovách nijako nepoľavilo na svedomí.
"A na čo tu vlastne čakáme?" Pozrel som sa na nich. Predovšetkým som si všimol Dominicovu bledú tvár. Tváril sa, ako keby Bay teraz ležala na operačke či čo.
"Čakáme, až ju doktor pustí." Informovala ma znova mama. Nečakali sme dlho, keď tu sa spoza rohu ozval ten tak známy hlas.
"Nie, zmiznite s tým vozíkom. A nechytajte ma! Ja viem chodiť aj sama!" Bože, ako rád som počul ten jej hlas. Z rohu pomaly vyšla i s lekárom po boku. Všetci v rade sme sa okamžite postavili, pripravení si vypočuť doktorovu diagnózu.
"Našťastie to nebolo nič vážne. Takže treba len oddychovať." Podal mame recept s liekmi a obrátil sa milo k Bay. "A ty, Baylee. Dúfal som, že ťa tu dlho neuvidím, tak si už na seba dávaj väčší pozor." Vyzerala ešte stále bledo, ale i tak mala dostatok síl, aby sa tvárila tak otrávene ako sa len dalo.
"Hej, hej." Zafrflala a odbočovala pohľadom. Vtedy mi ale jedna vec nesedela. Ten doktor ju očividne poznal, ako keby to bola jeho rutinná pacientka. Žeby to s tou astmou bolo naozaj také vážne? Neviem, ešte nikdy v živote som sa nestretol s astmatikom, teda okrem Alexovej sestry.
Pomaly sme vyšli z budovy a nasadli do auta. Teda oni nasadli do otcovho auta a ja som išiel na svojom sám. Cestou domov ma znova prepadla tá myšlienka a mne sa vrátili spomienky z lesa. To čo mi povedala, neustále sa mi tie slová opakovali v hlave. Tak takto to po celý ten čas bolo. Hoci som úplne nechápal, prečo sa vždy chovala tak, ako sa chovala, viacero vecí mi teraz zapadalo dohromady ako ozubené kolieska. Dievčatá sú už zrejme od prírody také. Neviem, nikdy neporozumiem ich systému logiky a rozmýšľania.
Naraz sme prišli domov. Mama držala Bay okolo pása a otec im rýchlo odomykal dvere. Dominic sa medzitým pasoval s Renom. Niečo mu hovoril.
"Vidíš Ren? To kvôli tebe! Zabudni na prechádzky lesom!" Zamkol som auto a ako posledný som vošiel do domu. Otec sa okamžite zvalil vyčerpaný na gauč a mama šla odprevadiť Bay do izby. I ja som bol rád, že som konečne doma. Cítil som sa, ako keby som odohral tri koncerty za sebou. Vyšiel som na poschodie do svojej izby. Zhodil som zo seba všetky tie špinavé veci a na dobrú hodinu sa zavrel do kúpeľne. Jediné, na čo som sa hneď po sprche tešil, bola moja posteľ. Pred tým, než som sa však mohol v kľude zvaliť do perín, musel som vybaviť ešte dve veci. Prvá bola celkom príjemná. Namieril som si to do kuchyne a zjedol som polovicu zásob v chladničke. Druhá sa mi už trocha protivila. Znova som sa ako minule ocitol pred jej dvermi. Opakovalo sa to, čo minule. Nervozita a strach, ale už som nemohol cúvnuť. Nadýchol som sa a zdvihol pravú ruku s tým, že najprv zaklopem. V tej chvíli som však započul z jej izby hlasy. Pred tým som bol asi až moc zamyslený, aby som ich započul. Bol to zrejme Dominic.
"Ako dlho to chceš takto naťahovať? Veď to predsa nemôžeš nechať len tak." Hovoril jej.
"Nemôžem Dominic! Mám to povedať len tak na rovinu? To nejde! Takto je to lepšie." Neviem o čom sa rozprávali, ale momentálne som nemal záujem o špehovanie. Premohol som sa a nakoniec zaklopal. Z druhej strany nastalo ticho.
"Ďalej!" Ozvala sa Bay. Pomaly som otvoril dvere a nahliadol do izby. Sedela na posteli a Dominic vedľa nej. Zrejme nečakali, že do izby vstúpim práve ja.
"Nevyrušujem?" Opýtal som sa slušne.
"N-nie." Zakoktala sa a Dominic okamžite vstal z postele.
"Nie, ja už aj tak idem spať. Som unavený z toho behania." Prešiel popri mne a odišiel z izby, hoci som mal pocit, že ešte pred tým za mojim chrbtom zastal, akoby jej chcel niečo naznačiť. Potom však zavrel dvere a už sme tam boli iba ja a ona. Najprv na mňa neurčito hľadela, potom klesla pohľadom k zemi, akoby ju niečo trápilo. Stál som vedľa jej postele a narýchlo hľadal reč. Do čerta! Mal som si ju najprv pripraviť. Boli sme prvýkrát od tej udalosti v lese zase sami.
 

3 people judged this article.

Comments

1 Lissa Lissa | Web | 27. february 2011 at 16:24 | React

krásné! těším se na další díl.. =)

2 Verunka Verunka | 10. march 2011 at 10:34 | React

honem další díl.. x)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama